Život Prešova
online
online
Svetový deň Červeného kríža pripadá na 8. mája
08.05.2026 Celý región
Bratislava/Ženeva
8. mája (TASR) - Ôsmy máj je aj Svetový deň Červeného kríža a Červeného
polmesiaca. Spája sa s narodením Jeana Henryho Dunanta (1828 - 1910),
švajčiarskeho podnikateľa, humanistu, filantropa, spoluzakladateľa
Medzinárodného Červeného kríža a nositeľa prvej Nobelovej ceny za mier
(1901). Po prvý raz sa slávil v roku 1948. Tento dátum je tiež dňom
osláv ukončenia druhej svetovej vojny.
Tohtoročné motto je: „Udržujme ľudskosť nažive“. Zdôrazňuje potrebu súcitu, solidarity a ochrany ľudskej dôstojnosti v čase vojen, prírodných katastrof a iných kríz.
Keď sa v roku 1859 mladý Švajčiar Henry Dunant rozhodol zorganizovať prvých dobrovoľníkov na pomoc raneným vojakom v bitke pri talianskom Solferine, ešte netušil, že položil základy najväčšej humanitárnej organizácie na svete.
Myšlienka na založenie Červeného kríža skrsla Dunantovi po tom, ako na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších udalostí storočia. Po bitke pri Solferine (1859), kde sa stretli spojenecké vojská francúzsko-sardínskej aliancie pod velením Napoleona III. (1808 - 1873) a kráľa Viktora Emanuela II. (1820 - 1878) proti rakúskej armáde cisára Františka Jozefa I. (1830 - 1916), zostali tisíce mŕtvych a ranených ležať bez povšimnutia v dôsledku nedostatku vojenských lekárov.
Namiesto plánovanej schôdzky s Napoleonom III. zhromaždil Dunant obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre ranených.
Po návrate do Švajčiarska napísal knihu Spomienka na Solferino, v ktorej opísal hrôzy vojny. Publikáciu v roku 1862 vydal na vlastné náklady a poslal politikom a vojenským hodnostárom po celej Európe.
Jedna z jeho myšlienok v nej bola výzva na zriadenie organizácie, ktorá by sa v čase mieru pripravila na pomoc zraneným v ďalších vojnách. Druhou bola zmluva, ktorou by bola uznaná neutralita tejto organizácie a povolila by humanitárnu pomoc vo vojnových zónach.
Prvý návrh viedol k zriadeniu Červeného kríža, druhý k prijatiu Prvej Ženevskej konvencie. Za oba úspechy Henry Dunant získal prvú Nobelovu cenu za mier.
Pre založenie Hnutia Červeného kríža sa stal rozhodujúcim rok 1863. Prvýkrát sa zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným. O rok neskôr prijali už spomínaný prvý zo Ženevských dohovorov.
Prvé aktivity pod symbolom červeného kríža prebehli v roku 1867 v nemecko-dánskej vojne na bojisku pri Langensalze. V roku 1876 sa organizácia premenovala na Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Po skončení prvej svetovej vojny vznikla v roku 1919 v Paríži Liga spoločností Červeného kríža, ktorá sa v roku 1991 premenovala na Medzinárodnú federáciu spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC). Zakladajúcimi členmi boli Francúzsko, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a USA.
Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete. Často sa toto hnutie označuje jednoducho „Červený kríž“. Skladá sa z troch zložiek - Medzinárodného výboru Červeného kríža, Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, a Národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Riadi sa siedmimi základnými princípmi. Sú to ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a univerzálnosť.
Znakom Červeného kríža, popri reverznej švajčiarskej zástave, je v islamských krajinách Červený polmesiac. Ďalším je Červený diamant alebo krištáľ, ktorý je neutrálnym symbolom bez náboženského či kultúrneho významu. V roku 2007 sa začala používať aj Červená Dávidova hviezda. Tá je znakom izraelských humanitárnych pracovníkov organizácie Magen David adom (MDA). Označenie ich má chrániť v konfliktných oblastiach.
Červený kríž pôsobí v 192 krajinách sveta. Má desiatky miliónov členov a dobrovoľníkov a státisíce zamestnancov. V súčasnosti pôsobí aj vo vojnových konfliktoch na Ukrajine či Blízkom východe.
Prvé správy o činnosti Červeného kríža na území dnešného Slovenska sa viažu s rokom 1879, keď tu vyvíjal úsilie Uhorský Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici.
Novodobejšia história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať vo februári 1919, keď vznikol Československý Červený kríž (ČSČK) ako národná spoločnosť. Prvou predsedníčkou sa stala Alica G. Masaryková, dcéra prezidenta vtedajšej ČSR Tomáša Garrigua Masaryka.
Od roku 1993 je Slovenský Červený kríž (SČK) nástupnícka organizácia na území Slovenskej republiky. SČK pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca každoročne oceňuje dobrovoľníkov, darcov krvi a pracovníkov za ich humanitárnu činnosť a záchranu životov. Organizuje tiež verejné akcie či ukážky prvej pomoci.
Tohtoročné motto je: „Udržujme ľudskosť nažive“. Zdôrazňuje potrebu súcitu, solidarity a ochrany ľudskej dôstojnosti v čase vojen, prírodných katastrof a iných kríz.
Keď sa v roku 1859 mladý Švajčiar Henry Dunant rozhodol zorganizovať prvých dobrovoľníkov na pomoc raneným vojakom v bitke pri talianskom Solferine, ešte netušil, že položil základy najväčšej humanitárnej organizácie na svete.
Myšlienka na založenie Červeného kríža skrsla Dunantovi po tom, ako na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších udalostí storočia. Po bitke pri Solferine (1859), kde sa stretli spojenecké vojská francúzsko-sardínskej aliancie pod velením Napoleona III. (1808 - 1873) a kráľa Viktora Emanuela II. (1820 - 1878) proti rakúskej armáde cisára Františka Jozefa I. (1830 - 1916), zostali tisíce mŕtvych a ranených ležať bez povšimnutia v dôsledku nedostatku vojenských lekárov.
Namiesto plánovanej schôdzky s Napoleonom III. zhromaždil Dunant obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre ranených.
Po návrate do Švajčiarska napísal knihu Spomienka na Solferino, v ktorej opísal hrôzy vojny. Publikáciu v roku 1862 vydal na vlastné náklady a poslal politikom a vojenským hodnostárom po celej Európe.
Jedna z jeho myšlienok v nej bola výzva na zriadenie organizácie, ktorá by sa v čase mieru pripravila na pomoc zraneným v ďalších vojnách. Druhou bola zmluva, ktorou by bola uznaná neutralita tejto organizácie a povolila by humanitárnu pomoc vo vojnových zónach.
Prvý návrh viedol k zriadeniu Červeného kríža, druhý k prijatiu Prvej Ženevskej konvencie. Za oba úspechy Henry Dunant získal prvú Nobelovu cenu za mier.
Pre založenie Hnutia Červeného kríža sa stal rozhodujúcim rok 1863. Prvýkrát sa zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným. O rok neskôr prijali už spomínaný prvý zo Ženevských dohovorov.
Prvé aktivity pod symbolom červeného kríža prebehli v roku 1867 v nemecko-dánskej vojne na bojisku pri Langensalze. V roku 1876 sa organizácia premenovala na Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Po skončení prvej svetovej vojny vznikla v roku 1919 v Paríži Liga spoločností Červeného kríža, ktorá sa v roku 1991 premenovala na Medzinárodnú federáciu spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC). Zakladajúcimi členmi boli Francúzsko, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a USA.
Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete. Často sa toto hnutie označuje jednoducho „Červený kríž“. Skladá sa z troch zložiek - Medzinárodného výboru Červeného kríža, Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, a Národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Riadi sa siedmimi základnými princípmi. Sú to ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a univerzálnosť.
Znakom Červeného kríža, popri reverznej švajčiarskej zástave, je v islamských krajinách Červený polmesiac. Ďalším je Červený diamant alebo krištáľ, ktorý je neutrálnym symbolom bez náboženského či kultúrneho významu. V roku 2007 sa začala používať aj Červená Dávidova hviezda. Tá je znakom izraelských humanitárnych pracovníkov organizácie Magen David adom (MDA). Označenie ich má chrániť v konfliktných oblastiach.
Červený kríž pôsobí v 192 krajinách sveta. Má desiatky miliónov členov a dobrovoľníkov a státisíce zamestnancov. V súčasnosti pôsobí aj vo vojnových konfliktoch na Ukrajine či Blízkom východe.
Prvé správy o činnosti Červeného kríža na území dnešného Slovenska sa viažu s rokom 1879, keď tu vyvíjal úsilie Uhorský Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici.
Novodobejšia história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať vo februári 1919, keď vznikol Československý Červený kríž (ČSČK) ako národná spoločnosť. Prvou predsedníčkou sa stala Alica G. Masaryková, dcéra prezidenta vtedajšej ČSR Tomáša Garrigua Masaryka.
Od roku 1993 je Slovenský Červený kríž (SČK) nástupnícka organizácia na území Slovenskej republiky. SČK pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca každoročne oceňuje dobrovoľníkov, darcov krvi a pracovníkov za ich humanitárnu činnosť a záchranu životov. Organizuje tiež verejné akcie či ukážky prvej pomoci.
www.ZIVOTPO.sk
